Prvé zmienky o kostole sú známe z roku 1499 a 1520. Pôvodný chrám bol po požiari (1832) v roku 1835, prestavaný v klasicistickom štýle. Neskôr bol úplne zbúraný a na jeho mieste bol v roku 1844 – 1847, v klasicistickom štýle postavený terajší, murovaný kostol. Bývalý hlavný, v súčasnosti bočný, neskorobarokový oltár z 2. polovice 18. storočia zdobí socha sv. Michala Archanjela, patróna miestneho kostola a obce. Kostol má neskororenesančný reliéf, interiér je zahnutý pruskými klembami, fasáda je klasicisticky upravená termálnymi oknami a pilastrami. Na súčasnom hlavnom oltári je socha svätého Michala zobrazená v póze, ako nohou šliape hlavu hada – diabla a kopiou ju pripichuje k zemi. Sv. Michal má na hlave prilbu a na chrbte rozpäté krídla. V hornej časti oltára je Najsvätejšia trojica. Oltár pre kostol kúpili obyvatelia Malého Slavkova, manželia Ján a Anna, na počesť ktorých sú po bokoch oltára sochy sv. Anny, matky Panny Márie a svätého apoštola Jána s knihou. Obrazy krížovej cesty, umiestnené po stenách kostola, sochy Panny Márie, sv. Jozefa a sv. Antona Paduánskeho, sú tiež kúpené obyvateľmi Malého Slavkova. Okrem už spomínaných oltárov, sú v kostole ďalšie dva oltáre. Starší z nich, ktorý je umiestnený v pravej strane kostola, je bočný oltár zasvätený Panne Márii, s obrazom z druhej polovice 18. storočia (olej na plátne – 1783), ktorý zobrazuje Madonu s Ježiškom.
V ľavej strane je umiestnený druhý bočný oltár, ktorý bol zhotovený z milodarov členov Spolku svätého ruženca, majstrom Švidroňom z Levoče. Je to oltár Božského Srdca Ježišovho, ktorého socha je na ňom umiestnená. Na chóre je inštalovaný organ, vyrobený firmou Gebruder Rieger s dvoma napísanými rokmi – Viedeň 1873 a Paríž 1878. Interiér kostola zdobia veľmi pekné nástenné maľby, ktorých autorom je majster Július Adam (1922). Na strope sú tri veľké obrazy. Prvý sa nachádza nad presbytériom a zobrazuje udalosť Poslednej Pánovej večere, ako symbol ustanovenia Eucharistie. Druhý obraz nad priestorom lode, zobrazuje Ježišovu reč na hore, počas verejného účinkovania v Palestíne. Tretí obraz, namaľovaný nad chórom, zobrazuje sv. Cecíliu, hrajúcu na organe a spievajúcu spolu s anjelmi. Na prednej strane, po bokoch hlavného oltára sú namaľované dva obrazy. Prvý (vľavo) znázorňuje obetu veľkňaza Melchizedecha, druhý (vpravo) je zobrazením obetovania Izáka jeho otcom Abrahámom.Vo zvonici kostola sú inštalované tri zvony. Najväčší – sv. Michal, bol z milodarov obyvateľov Malého Slavkova, uliaty v roku 1924 v Trnave majstrom Aloisom Kurbelom. Je na ňom nápis, že zvoní na Božiu slávu. Druhý zvon sa volá Mária a bol takisto uliaty v roku 1924 v Trnave majstrom Aloisom Kurbelom. Tretím zvonom je tzv. „cingalka“, resp. „umieračik“, ktorý nie je datovaný.